Tam, kde sa skaly dotýkajú mora a v diaľke slnko zapadá, čaká na Vás Paklenická riviéra...
Vitajte v
Starigrad -Paklenica
Starigrad Paklenica je centrom Paklenickej riviéry, kam patria Seline, Tribanj a Národný park Paklenica. Riviéra je súčasťou Prírodného parku Velebit, ktorý bol vzhľadom na reliéfne, vegetačné a krajinné hodnoty zaradený do svetovej siete rezervácií biosféry UNESCO. Po niekoľkých minútach chôdze od pobrežia sa ocitnete v kaňonoch Veľkej a Malej Paklenice, v jednej z najkrajších častí masívu Velebit, najväčšieho chorvátskeho pohoria, alebo v známom európskom horolezeckom stredisku, v aktívnej destinácii pre horolezcov a alpinistov. Je taktiež tradičným miestom stretávania sa vedcov, ktorí skúmajú bohatstvo rastlinného a živočíšneho sveta.
Národný park Paklenica je krasový riečny kaňon a zároveň národný park v Chorvátsku. Nachádza sa nad mestom Starigrad, v severnej Dalmácii, v južnej časti pohoria Velebit neďaleko Zadaru. V národnom parku sa nachádzajú dva kaňony Malá a Veľká Paklenica. Kaňon Malej Paklenice je vyschnutý bez vodného toku. Blízko vstupu do kaňonu Veľkej Paklenice sa nachádza komplex štól slúžiacich ako úkryt pre Josipa Broza Tita počas roztržky medzi Sovietskym zväzom a Juhosláviou na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Najlepším východiskovým bodom je Starigrad-Paklenica, 45 km od Zadaru. Tu tiež nájdete kanceláriu národného parku. Leží 2 km od vstupu do národného parku v časti Marasoviči, kde je za recepciou parkovisko. Horolezci tu získavajú presné popisy lezeckých ciest. V kaňone Veľkej Paklenice sa nachádza Anića Kuk, najvyššia chorvátska skala vysoká 712 m. V jej okolí sa nachádza množstvo horolezeckých terénov prístupných po celý rok. Manita peć je zaujímavá jaskyňa v severnej časti kaňonu. Vaganski vrh, najvyššia hora pohoria Velebit, vysoká 1 757 m, a Svätá hora vysoká 1 753 m sa nachádzajú blízko vonkajších hraníc národného parku. Z ich vrcholov sú vynikajúce výhľady na celú južnú časť Velebitu.
Jeho rozloha je 95 km2.
Kontakt :
Svetlana Frimmová
OIB: 48396503940
Infocentrum :
Chalupa na Zelenej lúke
Naša ponuka ubytovania na
Slovensku
Podpoľanie Hriňovské lazy
Radi Vás u nás privítame ...
Okolie Starigrad - Paklenica
Možnosti výletov do blízkeho okolia
Zadar (tal. Zara) je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori. Žije tu asi 75 tisíc obyvateľov, pričom prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Chorváti. Zadar je správnym centrom rovnomennej župy. Staré mesto bolo postavené na polostrove, ktorý obkolesujú mohutné staré hradby a počas tureckých nájazdov sa jeho obyvatelia chránili jednoduchým prekopaním šije, čím mesto oddelili od pevniny. V Zadare sú pozostatky z rímskeho obdobia, sú to najmä časti opevnenia, z ktorých bola väčšina zbúraná za čias rakúskej nadvlády. Zachovalo sa rímske fórum, chrám sv. Donáta z 9. storočia, vedľa neho veža a zvonica, bazilika sv. Anastázie z 12. storočia a niekoľko kostolov a kláštorov zo stredoveku. Novodobé pamiatky sú najmä Morský organ a Pozdrav slnku. Morský organ sa nachádza na brehu mora v západnej časti mesta a sú to vlastne biele schody, ktoré ukrývajú rúrky a pri najmenšom pohybe vĺn a vetra vydávajú príjemnú a zvláštnu melódiu. Vedľa Morského organu, tiež na brehu mora sa nachádza umelecké dielo Pozdrav slnku od architekta Nikolu Bašiča. Táto zaujímavosť – kruh s priemerom 22 metrov, ktorý je zapustený do zeme - je postavená na základe hry svetla.
Zrmanja [zř̩maɲa] je rieka v južnej Like a severnej Dalmácii v Chorvátsku. Je dlhá 69 km a jej povodie pokrýva plochu 907 km².[1]
Starovekí Rimania ju poznali ako Tedanius. Prameň Zrmanje sa nachádza v južnej časti Liky pod Postakom - južným vrcholom pohoria Plješevica, a blízko južného konca pohoria Velebit. Je charakteristická tým, že pramení na dne veľmi strmého, takmer 200 m vysokého lievikovitého brala zvaného Misije. Tečie na juh úzkym a dlhým orným údolím, ktoré obklopuje južný koniec Velebitu cez 200 metrov hlboký kaňon, a potom sa stáča na západ, dosahuje Obrovac a po niekoľkých kilometroch sa vlieva do Jadranského mora v zálive s názvom Novigradsko more. Jej hlavným prítokom je pravobrežná rieka Krupa, bohatá na tufové a travertínové sedimenty, ktoré sa tvoria okolo jej početných vodopádov. V 90. rokoch 20. storočia bola oblasť Velebitu vyhlásená za prírodný park. Raftingové výlety na Zrmanji sa konajú na jar a na jeseň, zatiaľ čo kajaky a kanoe sa používajú počas obdobia nízkej hladiny vody v júli a auguste.
.
Národný park Plitvické jazerá (chorv. Nacionalni park Plitvička jezera) je najznámejší národný park v Chorvátsku, ktorý leží v Licko-senjskej župe. Nachádza sa na hornom toku rieky Korana medzi horskými vápencovými masívmi Veľká a Malá Kapela a Pleševica medzi mestami Karlovac a Zadar v blízkosti hranice s Bosnou a Hercegovinou. Krasové jazerá sú terasovito rozložené a spojené prietokmi. Nachádza sa tu 140 vodopádov, 20 jaskýň a žriediel. Rozloha parku je 29 482 ha. Lesy sú bukové, jedľové, smrekové a tisové. Žijú tu medvede, líšky, srnce a diviaky. Označenie Plitvické jazerá po prvé použil v roku 1777 kňaz Dominik Vukasovič. 8. apríla 1949 bol založený národný park na ochranu unikátnej kaskády (prevýšenie 156 m) a v roku 1979 bol zaradený na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Do roku 1958 bol pre turistov neprístupný. Na jar 1991 sa územie parku stalo miestom veľkonočnej krvavej bitky, prvého vojenského konfliktu, ktorý si vyžiadal obete v rámci juhoslovanskej občianskej vojny. Dodnes (2017) sú na niektorých miestach míny.
Národný park Krka (chorv.: Nacionalni park Krka) je jeden z chorvátskych národných parkov, pomenovaný podľa rieky Krka (starogréčtina: Kyrikos), ktorú obklopuje. Nachádza sa pozdĺž stredného a dolného toku rieky Krka v strednej Dalmácii, v Šibenicko-kninskej župe, po prúde od Miljevcov a len niekoľko kilometrov severovýchodne od mesta Šibenik.[1] Bol vytvorený na ochranu rieky Krka a je určený predovšetkým na vedecké, kultúrne, vzdelávacie, rekreačné a turistické aktivity. Je siedmym národným parkom v Chorvátsku a bol vyhlásený za národný park v roku 1985. Národný park Krka sa nachádza výlučne na území Šibenicko-kninskej župy a rozprestiera sa na ploche 109 štvorcových kilometrov pozdĺž rieky Krka: dva kilometre po prúde od Kninu po Skradin a dolný tok rieky Čikola. Národný park Krka je rozľahlý, prevažne nezmenený región s výnimočnou a mnohostrannou prírodnou hodnotou a zahŕňa jeden alebo viacero zachovaných alebo nevýznamne zmenených ekosystémov. Oblasť vodopádov Krka má druhú najvyššiu hustotu levandule v Európe, a preto je v tejto oblasti vysoký výskyt ôs a včiel.
.
Ostrov Pag je piatym najväčším ostrovom v Jadranskom mori podľa rozlohy, ale s pobrežím dlhým 302,47 km[1] je najčlenitejším ostrovom na Jadrane (koeficient členitosti 4,5). Ostrov je známy nízkym vegetačným porastom niektorých svojich častí, ktorého skalnatý terén s aromatickými rastlinami sa často prirovnáva k povrchu Mesiaca. Vďaka polohe ostrova pod Velebitom, z ktorého po celý rok (najmä v zime) fúka silný vietor bóra, je ostrov Pag takmer celý pokrytý soľou z Velebitského kanála. Na ostrov sa dá dostať zo smeru Zadaru, t. j. z Posedarje na južnej strane, cez 340 m dlhý most alebo trajektom do Žigljenu na severe ostrova z prístavu Prizna. Je to jediný chorvátsky ostrov rozdelený medzi dve župy. Severná časť ostrova (mesto Novalja) sa nachádza v Licko-senjskej župe a južná časť (mesto Pag, obec Kolan a obec Povljana) v Zadarskej župe. Zriadením žup v roku 1992 bol celý ostrov pripojený k Licko-senjskej župe, čo vyvolalo odpor v južnej časti ostrova. Pred získaním nezávislosti Chorvátska sa ostrov inklinoval k Rijeke a Zadaru, pričom väčšina osobných vozidiel na ostrove mala rijecké evidenčné čísla. Nový zákon o župných oblastiach z roku 1997 rozdelil ostrov medzi dve župy a väčšia, južná časť s mestom Pag a obcou Povljana bola pripojená k Zadarskej župe. Obec Kolan vznikla v roku 2003 oddelením od oblasti mesta Pag.
Nin najkrajšou plážou je piesočná pláž Ninska lagúnas pozvoľným vstupom do mora. Jedná sa vlastne o akýsi piesočný polostrov, ktorý zo severnej strany chráni staré mestské Centrum a vytvára tak okolo neho plytkú morskú lagúnu. Na pláži Ninska lagúna nájdete veľa atrakcií pre deti i dospelých.V meste sa zachovalo množstvo pamiatok. Zachovali sa trosky rímskeho chrámu z 1. storočia nášho letopočtu, mestské hradby, kostol sv. Anselma. Zaujímavou pamiatkou je kostol sv. Kríža, ktorý je najmenšou katedrálou na svete. Blízko tohto kostola stojí pomník Grgura Ninského, najslávnejšieho biskupa pochádzajúceho z Chorvátska, ktorý žil v období formovania chorvátskeho štátu na prelome 9. a 10. storočia. V blízkosti mesta stojí kostol sv. Nikola z 11. storočia.
Cerovacké jaskyne sú najväčším jaskynným komplexom v Chorvátsku. Nachádzajú sa štyri kilometre juhovýchodne od Gračacu, na severovýchodnom svahu pohoria Velebit Crnopac (1403 m), v južnej časti Prírodného parku Velebit. Boli objavené počas výstavby Lickej železnice v roku 1913 a objavil ich staviteľ železníc Nikola Turkalj. Boli pomenované po železničnej stanici Cerovac. Tieto jaskyne sú jedným z najväčších nálezísk jaskynných medveďov v Chorvátsku a našli sa v nich aj fosílne ľudské kosti a bronzová sekera. Táto ľudská kosť patrila tzv. lovcovi jaskynných medveďov z vrchného pleistocénu, ktorý tam žil asi pred dvadsiatimi tisíckami rokov. Dĺžka v súčasnosti známych a topograficky zaznamenaných kanálov v dolnej jaskyni je 4058 m, celková hĺbka jaskyne je 68 m a celkový výškový rozdiel je 97 m, zatiaľ čo dĺžka turistického chodníka je 608 metrov. Dĺžka preskúmaných kanálov hornej jaskyne je 4035 m, celková hĺbka je 192 m a celkový výškový rozdiel je 202 m. Dĺžka turistického chodníka je 725 m. Medzi hornou a dolnou jaskyňou sa nachádza oveľa menšia stredná jaskyňa. Priemerná teplota v jaskyniach je 5 až 8 °C. Sú bohaté na jaskynnú výzdobu a krasové javy (závrty a komíny) a sú významným paleontologickým náleziskom jaskynného medveďa a prehistorickej keramiky (ilýrsko-keltská kultúra). V roku 1961 boli chránené ako geomorfologická pamiatka prírody.
.
Zážitok môžete doplniť prechádzkou po náučnom horskom chodníku Mirila, ktorý vám umožní objaviť jedinečnú súčasť chorvátskeho kultúrneho dedičstva – kamenné pamätníky nachádzajúce sa pozdĺž velebitských chodníkov, ktoré svedčia o niekdajšom spôsobe života a smrti na svahoch Velebitu.dporúčame návštevu malého etnografického múzea a dalmatínskej krčmy v novo zrekonštruovanom etno-dome v osade Marasovići. Odtiaľto sa môžete vydať do Národného parku Paklenica alebo pokračovať po chodníku, ktorý sa kľukatí starými, malebnými dedinkami ležiacimi na miernych horských svahoch s idylickými výhľadmi na Velebitský kanál.
Z ktorejkoľvek zo starých dedín na tomto chodníku sa môžete dostať na pobrežie a dopriať si občerstvenie v jednej z malebných reštaurácií a kaviarní, alebo sa dokonca osviežiť v krištáľovo čistom mori. Ohromí vás nádherná krása prírodných pláží Pisak a Kulina a tam, na jej poslednom myse, stojí Večka veža, ktorá ukrýva tajomstvo kráľa Pasoglava... Neďaleko sa nachádza aj starý chorvátsky kostol sv. Petra (10. storočie), ktorý určite stojí za návštevu.
Na svoje si prídu aj nadšenci bicyklov
Turistická a cyklistická trasa spája Starigrad-Paklenicu a Seline, pobrežie a jeho horské pozadie, minulosť a súčasnosť.
Ak vyrazíte z centra Starigradu-Paklenice, môžete očakávať pokojnú jazdu/prechádzku ulicami starého mesta.